Niky z Červeného stanu - online

Aby som mohla znova dýchať, musela som všetko opustiť /MOJA MINULOSŤ 2.časť/

Ak som niekedy začala počúvať svoje vnútro, tak práve vtedy, keď som opúšťala všetko známe, čo som celé dlhé roky vrúcne milovala a čo mi dokázalo najviac ublížiť. Hlboko v duši som vedela, že konám správne. Ale nebolo to ľahké.

„Všetko, čo si v nasledujúcich riadkoch prečítaš, je vyjadrením
môjho osobného vnímania sveta a situácií, ktoré sa stali. Takto som to žila a cítila ja.
Nechávam na Tebe, aký názor si na to vytvoríš a či to s Tebou zarezonuje.
Vkladám do týchto slov svoju otvorenosť, úprimnosť, silu a lásku."

Veronika Šimkozakladateľka Červeného stanu - online

➡ Tento článok je 2. časťou mojej osobnej spovede, ktorá sa skladá z troch za sebou nasledujúcich článkov. 1. časť si môžeš prečítať TU »»»

Píšem to preto, aby si milá čitateľka vedela, kto k Tebe píše. Čím som si prešla, prečo som napísala e-knihy o strese, o tom ako prebudiť svoju životnú energiu a taktiež čo ma viedlo k vytvoreniu tohto Červeného stanu a prinášať inšpiráciu a podporu ostatným ženám. Článok je písaný veľmi jemne a stručne, aby bol čo najľahšie čitateľný. 

 

Mala som 20 rokov. Po predchádzajúcich udalostiach, ktoré som zažila (opísala som ich v článku „Ako začala odysea môjho vlastného života“), som opustila moju rodnú krajinu, rodinu, blízkych, priateľov a známych a sama som sa vydala na cestu do neznáma.

So slzami v očiach, s bolesťou a s ľútosťou v srdci som sedela v deväťmiestnom aute a nechala som sa dopravcom odvážať na miesto, ktoré som nikdy predtým nevidela, nepoznala a šla som tam úplne sama. Tušila som, že to bude neskutočne ťažké, ale bolo to to jediné, po čom v tej chvíli moja duša túžila. Odtrhnúť sa od reťazí, ktoré ma fyzicky aj duševne zväzovali a môcť znova dýchať.

V tomto mojom ťažkom duševnom rozpoložení, keď som sa premáhala, aby som sa nerozplakala a nezosypala a tiež aby si to ostatní spolucestujúci nevšimli, mi hrala pieseň, ktorá mi utkvela v spomienkach ako symbol nového začiatku môjho života v zahraničí.

Aj v nasledujúcich rokoch keď mi bolo najťažšie, som si púšťala práve tento song (a púšťam si ho dodnes). Pretože mi dodáva odvahu, skrze pocity, ktoré vo mne vyvoláva. 

 

Ako prvé som dostala facku…

Dorazili sme do cieľa v noci. Nachádzali sme sa vraj v nádhernej krajine s vysokými vrchmi, pokrytej snehom, ale videli sme iba tmu, lebo bol neskorý zimný večer. Vystúpila som z auta, vzala si svoje veci, dopravca mi poprial všetko dobré a odišiel.

Vôbec nič som nevidela, len rozprávkovo vysvietený hotel. Už som nemohla vycúvať. „Idem na to.“ pomyslela som si. Vošla som do hotela, šla priamo k recepcii aj s mojím kufrom a ruksakom a nahlásila som sa. Už ten začudovaný pohľad recepčnej mi prezrádzal, že niečo nie je v poriadku. Zavolala šéfku a tá si ma vzala do salóniku a usadili sme sa.

Po niekoľkých minútach nášho rozhovoru vyšlo najavo, že agentúra ma oklamala. Majiteľka hotela netušila, kto som. Názov agentúry, cez ktorú som prišla, nepoznala. Zostala som ako obarená a nevedela som, čo mám robiť. Prvá reakcia od šéfky bola, aby som zavolala dopravcovi, nech ma vezme späť. Tomu som sa však už nedokázala dovolať. (Či nemal signál, alebo prečo nedvíhal, sa už nedozviem.)

Tak zavolala svojho muža a spoločne sme si sadli za stôl, priniesli mi niečo na večeru a snažili sme sa dohodnúť, čo ďalej. Napriek tomu, že som bola neznáma cudzinka, snažili sa mi pomôcť. Bola som neskutočne vďačná, že boli takí milí a ochotní a nevyhodili ma na ulicu. Zhodou okolností asi o týždeň očakávali príchod dvoch čašníčok z Čiech. A tak do tej doby, kým prídu ony, mi ponúkli ubytovanie v ich izbe a tiež dočasnú prácu.

Celý týždeň od rána do poobedia som pracovala, potom som mala dve hodiny voľno a večer som nastúpila do práce znova až do pol noci a o piatej ráno som vstávala. Robila som všetko. Čašníčku, upratovačku, pomáhala som v čistiarni a robila všetko, čo bolo potrebné.  Pracovala som 17 hodín denne, 5 hodín som spala, ale bola som rada, že som. Zvyšnú hodinu až dve som sa prechádzala po okolí a bolelo ma všetko. Celý človek, celá duša a spomienky na nedávne udalosti ma ničili. Takže tá aktívna práca mi celkom dobre pomáhala udržať sa pri psychickej sile.

Po týždni nastúpili do práce obe Češky, s ktorými som si ešte dva dni odpracovala. Spriatelili sme sa a cez nich som sa dostala k ďalšej, tentokrát spoľahlivej, agentúre. Začala som si vybavovať novú stálu prácu na inom mieste, ale taktiež v Tirolsku. Nástup bol možný najskôr o šesť dní.

V tomto hoteli som už nemohla zostať, pretože bol plný a plný stav mali aj okolité hotely. Šéfka ma vyplatila a keďže som tu nikoho iného nepoznala, nezostalo mi nič iné, len sa vrátiť na Slovensko na 5 dní a potom znova vycestovať späť do Tirolska.

 

Do otvorenej rany som si nasypala soľ.

Tento môj návrat na Slovensko, do rodnej dediny, bol pre mňa mojím malým osobným peklom. Ako keby som si nasypala soľ do otvorenej, čerstvej rany. Nič z toho, čo sa predtým stalo, som ešte nestihla spracovať. Nič z toho neprebolelo.

Snažila som sa tých pár dní fungovať s úsmevom na tvári a tváriť sa v pohode, ale vo vnútri ma rozožieral hnev, strach a bezmocnosť. Vzdorovala som poznámkam, že som v zahraničí nevydržala viac ako týždeň a aj upozorneniam na to, že ani túto agentúru nepoznám a či som sa zbláznila – znova takto sama odísť.

Bolo to pár veľmi kritických dní, ktoré mi ukázali, že nie som dostatočne silná ísť do konfrontácie a moja duša nie je dostatočne zahojená na to, aby som sa sem mohla vrátiť. Určite nie takto skoro. Práve naopak. Tento pobyt na Slovensku ma položil ešte hlbšie, ako som bola predtým. Aj preto môj druhý odchod do Rakúska, na nové neznáme miesto, ešte k tomu po nepríjemnej skúsenosti s agentúrou, bol o niečo ľahší. Pretože som vedela, že mi to pomôže a vytvorí možnosť skutočne žiť. Aj keď riskujem.

 

Nový dočasný domov…

Stalo sa. Odcestovala som.

Tento krát ma dopravca znova v noci vyložil pri hoteli, a ten bol zamknutý. Nesvietilo v ňom ani jedno jediné svetielko. Vopred som požiadala šoféra, či môže počkať pár minút a vysvetlila mu svoju predchádzajúcu skúsenosť. Vyšiel mi v ústrety. A tak som zazvonila na tie obrovské drevené dvere a privítal ma milý pán, ktorý ma už oslovil menom. A ja som na tomto mieste zostala.

Dostala som malú útulnú izbičku, z ktorej som mala nádherný výhľad na Alpské vrchy. Bola som blízko pri Innsbrucku, v srdci Tirolska. Našla som si tu priateľov, obľúbila som si svoju prácu čašníčky, robievala som si výlety a športovala. Toto miesto sa stalo mojím dočasným domovom. No aj napriek tomu som cítila vo svojom vnútri obrovskú boľavú priepasť. Snažila som sa nájsť zmysel života, alebo lepšie povedané dôvod, prečo život milovať.

Ako som zažívala pekné chvíle, tak som zažívala aj náročne a ťažké okamihy. Každá emócia mi pripomínala skutočnosť, že „som“.

Mala som to tam veľmi rada, ale nebolo mi súdené tam zostať.

 

Druhý dočasný domov…

Manželský pár, moja šéfka zo šéfom, vlastnili väčšiu sieť hotelov. Keďže v tomto hoteli vznikli problémy, časom sa ho rozhodli vzdať a tým pádom nastali zmeny aj pre nás, zamestnancov. Niektorých prepustili, niekoľkých premiestnili do ďalších hotelov v okolí alebo do vysokohorských chát a mňa s vrchným čašníkom premiestnili do hotela v meste vzdialenom 100 kilometrov.

Bolo mi ľúto odísť z tohto krásneho miesta uprostred vysokohorskej prírody, ale vybrala som si možnosť zostať so šéfmi, ktorých poznám. Okrem toho som nevedela, či by som si rýchlo zohnala novú prácu v tejto oblasti.

Takže som si znova zbalila mojich pár slivák, nastúpila do auta k môjmu kolegovi a nezostávalo mi nič iné, iba mu dôverovať, že nás skutočne odvezie do sľúbeného hotela a nie niekam, neviem kam. 🙄 Moja intuícia ma nezradila. 🙂 Bol to človek hodný dôvery. Došli sme k postaršiemu hotelu v strede mesta, ubytovali sme sa, podpísali novú zmluvu a pustili sa do práce.

Pracovalo tu aj niekoľko Slovákov, s ktorými som sa spriatelila a celkovo som tu prežila pekný spoločný čas s mojimi kolegami.

 

Nečakaný zvrat.

Tento hotel a mestečko ako také, boli trochu rušnejšie ako pokojná krajina uprostred Alpských vrchov, v ktorej som dovtedy žila. Spolu s mestom a pracovným časom som zvýšila svoju životnú rýchlosť aj ja. A to ma fyzicky aj psychicky dostalo. Prvý krát som takmer vyhorela a začali ma trápiť ťažšie zdravotné problémy. V práci som skoro odpadávala. Bola som hrozne nervózna a svet sa mi začal rúcať. Zhoršili sa aj pracovné podmienky.

Snažila som sa to zvládať, ale nešlo to. Takže som čoskoro odtiaľ odišla. Našla som si novú prácu na pokojnejšom mieste v hoteli uprostred hôr a jazier, kde som mala nastúpiť, až o mesiac neskôr.

O mojom čase strávenom v Rakúsku, v práci, tiež o vzťahoch, o mojom živote na tomto mieste a mojom prechodnom domove by som mohla rozprávať a rozprávať. Lenže tu v článku na to nie je dostatok miesta. Takže sa musím uskromniť a zhrnúť to takýmto stručným spôsobom:

Táto krajina sa pre mňa stala dočasným, ale skutočným domovom. A ja som si veľmi zamilovala svoj život v zahraničí so všetkým, čo k nemu patrí. S jeho pozitívami aj negatívami. 

 

Keďže som mala pred sebou mesiac bez práce, či som chcela, alebo nechcela, vrátila som sa dočasne na Slovensko. Popravde, nebolo to o nič ľahšie ako predtým. Ale aspoň som sa dokázala na istý čas viac usmievať a držať si tvrdý odstup, potrebný pre zachovanie nekonfliktných vzťahov. Dlho to však takto nefungovalo. Atmosféra ma sťahovala do starých koľají, cítila som sa ako vo väzení a okolo mňa sa znova mreže sťahovali a sťahovali.

Lenže v krátkom čase po mojom návrate na Slovensko sa stalo niečo, čo mi zmenilo plány a ja som sa do Rakúska a môjho milovaného Tirolska už viac nevrátila, no nezostala som ani v mojom rodnom kraji. 

KONIEC 2. ČASTI mojej osobnej spovede.

Pokračovanie o tom, čo sa v mojom živote udialo ďalej, nájdeš v nasledujúcom článku.

 


Pamätám si, ako som počas prestávky v jednom z hotelových salónikov, úplne zúfala a zničená hľadala na internete pomoc a rady, ako nájsť znova chuť do života. Ako som zadávala do google vyhľadávača: „Ako prebudiť svoju životnú energiu“ a „Ako znova začať žiť“. Nenašla som dokopy nič. Možno pár článkov, ale tie mi veľmi nepomohli.

A tak teraz, s odstupom času, keď už som to všetko prekonala, som sa rozhodla vytvoriť e-knihy na túto tému. Práve pre tie ženy, ktoré sú z rôznych dôvodov na dne, vystresované a vyčerpané. Nemajú nikoho, kto by im mohol poskytnúť pomoc, nemajú peniažky na drahé terapie, ani možnosti alebo pochopenie od iných. Vo vnútri svojej duše sa stále viac trápia, nikto to nevidí a ony vyhasínajú. Práve pre ne som napísala tieto tri moje BASIC e-knihy o zvládaní stresu, ktoré žene v tých najhorších chvíľach skutočne pomôžu opäť sa postaviť na nohy.

Pokiaľ sa nachádzaš v podobnej situácii – si bezradná, bez motivácie, nemá Ti kto pomôcť, si zranená, na dne svojich síl a netušíš, ako sa v živote ďalej pohnúť…. a je úplne jedno z akého dôvodu sa to stalo, alebo potrebuješ inšpiráciu a podporu – tieto e-knihy som vytvorila práve pre Teba:

 

Ďakujem za prečítanie tohto článku!


„Som motivátorka a podporovateľka žien v tom, aby boli skutočne samé sebou.

Venujem sa ženským témam a cítim silné prepojenie s ostatnými ženami. Preto som nadviazala na tradíciu starú tisícky rokov a preniesla ju do dnešného moderného sveta: vytvorila som tento Červený stan - online.

Pomáham ženám, oslobodiť sa od zhonu a stresu a vrátiť sa k prirodzenému, pokojnému, cyklickému životu. Prinášam im pohľad na svet inými očami, aby mohli znova žiť slobodne z hĺbky svojej duše.“

Môj príbeh si môžeš prečítať tu »»»

Tu na Teba čaká Tvoj darček:

E-KNIHA ZDARMA

Prijmi sa ako žena. Slobodná žena.

  • Chceš si udržať svojho slobodného ducha po celý život?
  • Túžiš byť viac sama sebou?
  • Rada by si sa naladila na svoje vnútro a svoje ženstvo?

Stiahni si túto e-knihu

a vydaj sa na cestu svojej duše za slobodou.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tvoje osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania tohto komentára.

  • INFO k článku

     Ak radšej počúvaš ako čítaš, audio-nahrávky mojich blogových článkov nájdeš aj »»» v AUDIO-Blogu.

  • Darček pre Teba:

    E-KNIHA: Prijmi sa ako žena. Slobodná žena. 

    Stiahni si túto e-knihu ZDARMA a vydaj sa na cestu svojej duše za slobodou.

  • Najnovšie články
  • Poď na Facebook :)
  • Sleduj na Instagrame…
  • Pridaj sa ku mne na Pintereste :)
  • Prečítaj si knihu: