Niky z Červeného stanu - online

Ako začala odysea môjho vlastného života /MOJA MINULOSŤ 1. časť/

Ako je možné, že taká „mladá ženská“ ako ja, môže napísať e-knihy o tom, ako zvládať stres? Čo už len ja môžem o strese vedieť?

Tak čítaj ďalej a zistíš to. 

„Všetko, čo si v nasledujúcich riadkoch prečítaš, je vyjadrením
môjho osobného vnímania sveta a situácií, ktoré sa stali. Takto som to žila a cítila ja.
Nechávam na Tebe, aký názor si na to vytvoríš a či to s Tebou zarezonuje.
Vkladám do týchto slov svoju otvorenosť, úprimnosť, silu a lásku."

Veronika Šimkozakladateľka Červeného stanu - online

 ➡ Tento článok je 1. časťou mojej osobnej spovede, ktorá sa bude skladať z troch za sebou nasledujúcich článkov. Píšem to preto, aby si, milá čitateľka, vedela, kto k Tebe píše. Čím som si prešla, prečo som napísala e-knihy o strese a o tom ako prebudiť svoju životnú energiu a taktiež čo ma viedlo k vytvoreniu Červeného stanu – online. Článok je písaný veľmi jemne a stručne, aby bol čo najľahšie čitateľný. 

 

Keď som bola teenagerka…

Keď som bola teenagerka, spoznala som svet plný alkoholu, drog, ohovárania, nedôvery u najbližších, fanatického náboženstva a aj absolútnej netolerancie. Neustále som mala pocit, že všetko zlé prevažuje nad dobrým. Aj keď som sa veľmi snažila, nedokázala som vyhovieť každej požiadavke a všetkým očakávaniam, ktoré odo mňa autority ako rodičia, učitelia, vychovávatelia a mnohí iní požadovali.

Už v 17-tich som bola animátorka a viedla som rôzne stretnutia s deťmi. Bola som skautka a zodpovedala som za vlastnú skupinu niekoľkých dievčat. Navštevovala som zbor v kostole a aj folklórny súbor. Pri tom som sa stíhala učiť, chodievať do prírody a stretávať sa s priateľmi.

A tu vznikal problém. Nikdy som nerobila rozdiely medzi ľuďmi s ktorými som sa stretávala. Pre mňa mali všetci rovnakú hodnotu. Či to boli moji rodní kamaráti, priatelia z cudzích miest, zo školy, veriaci, neveriaci alebo tí „divní“. Ale ako som sa venovala rôznym aktivitám, zrazu bol na mňa vyvíjaný tlak z pohľadu toho, aké meno si robím, keď sa stretávam s niektorými osobami a musela som si vybrať. Lenže to bolo na mňa priveľa. Začala som sa stavať na zadné a za svoj názor.

V rovnakom období som stratila mladých kamarátov, ktorí sa pobrali na druhý svet. Ukázalo mi to, že si mám život užívať a to každý deň. Lebo nikdy nevieme, či príde aj ten ďalší. A to spustilo ďalšiu vlnu odmietania, pretože na mnohé veci som vraj „mala ešte čas“. Môj úsmev na tvári musel zamrznúť, aby som zbytočne neprovokovala tých, ktorí si v tej dobe ani nedokázali spomenúť, ako sa cítia, keď sú šťastní.

Vzrastal vo mne hnev a silný pocit nepochopenia. Po niekoľkých obvineniach, že sa namiesto práce flákam s pochybnými kamarátmi a pritom som na tisícky počítala čipsy a keksíky na brigáde v Tescu, som bola čoraz viac vzdorovitá. Nenávidela som, keď mi bolo vyčítané to, čo nebola pravda.

Ako mladé zdravé dievča som i ja pokukovala po chalanoch a mala som priateľa. No po tom, ako som si vypočula, že sa mám v devätnástich vydať alebo že mám ísť rovno robiť pobehlicu do červeného domu, som ostala šokovaná.

Ďalšou vecou, ktorú som nevystála, boli obvinenia, že vraj som bola alkoholička. V priebehu niekoľkých rokov som bola možno pár krát s kamarátmi na nejakej akcii. Áno. Tam sme si spoločne vypili, povystrájali, povyvádzali hlúposti (aj ja a poriadne) a na druhý deň nám bolo zle. No od alkoholizmu to malo ďaleko. A popravde, na tie časy rada spomínam. Lebo to boli moje jediné násť-ročné časy, kedy som sa vybláznila s mladými v rovnakom veku ako ja. Že sme fungovali aj inak, bláznili sa v aquaparkoch, chodili do prírody, na túry do Slovenského raja na Tomášovský výhľad, alebo spoločne piekli domáce pizze, či si navzájom pomáhali v škole, v práci či v osobnom živote, to už sa do úvahy nebralo.

Nevravím, že som bola anjelik. Nikdy som to netvrdila a ani nebudem, naopak, mám celkom tvrdú palicu a veľa som toho navystrájala. 🙂 Ale myslím si, že som bola úplne normálna baba, ako moje kamarátky či spolužiačky.

 

Búrlivé obdobie…

Celé tieto roky, vyostrené napätou situáciou, nakoniec vyexplodovali až do jedného momentu, kedy som si do hodiny zbalila svoje veci a s veľkým zeleným ruksakom na chrbte a mobilom v ruke som odchádzala ako devätnásťročná z domu, so slzami na krajíčku. A vtedy začala odysea mojím vlastným životom. 

To som ešte netušila, že mnoho vecí, ktoré som dovtedy zažila, plus tento moment kedy som vyletela z domu a veľa ťažkých situácií ktoré ma ešte len čakali, ma pomaly a postupne privedú do stavu vyhorenia, chronického stresu a kolapsu. A že ma budú bolieť, trápiť a obmedzovať po veľmi dlhý čas. 

Kam som sa mala ako mladé neskúsené dievča pobrať? Nič som nemala, vysokoškolské štúdium som už skôr ukončila, pretože som sa snažila zarobiť si nejaké peniažky a uprednostnila som teda prácu. Istý čas som zostala u bývalého priateľa, potom som bývala pár mesiacov u jednej známej, ktorá mi veľmi pomohla. Chodievala som do dvoch zamestnaní súčasne. Znášala som všetky povrchné a odsudzujúce pohľady ľudí a „kamarátov“ a tiež ich protivné otázky a cítila som sa ako úplne posledný človek na tejto planéte.

Začala som sa psychicky rúcať. Rozpadol sa mi aj vzťah a ako to chodieva, všetko šlo dole vodou. Zdravie, bývanie, práca, priateľstvá, jedno za druhým. Zaklincovalo to niekoľko e-mailov s citovým vydieraním. Pamätám si, ako som sa zosypala a plakala a plakala.

Vedela som, že tam už viac nevydržím. Ani neviem odkiaľ, pozbierala som svoje posledné sily, otvorila počítač a zadala do vyhľadávača „práca v zahraničí“. V Rakúsku. Pár dní som hľadala, až mi skutočne vyšla práca čašníčky v Tirolsku.

Nikdy nezabudnem na tie pocity, ktoré som zažívala. Skutočne mám odísť? Úplne sama do neznámej krajiny? Ani jazyk veľmi neovládam. No stále to bolo priateľnejšie, ako zostať tam, kde som bola.

Úprimné slová mojich skutočných priateliek ma ohromne podporili.

„Tu nič nemáš.“

„Odíď, lebo tu zakapeš. Zakapeš tu, Veronika. Nikdy tu šťastná nebudeš.“

„Pozri sa na seba. Prepáč, že to poviem tak hnusne, ale si troska. Už nemáš ČO stratiť.“

Pozbierala som všetku vnútornú silu aj odvahu, vybavila som si prácu v zahraničí a pripravovala sa na cestu.

 

Sila rodinného puta…

Vedela som, že ak odídem a pred odchodom nezájdem ešte za rodinou, už sa asi nikdy nevrátim. Takže som riešila danú situáciu tak, aby som neprerušila kontakty úplne. Vybavila som, čo som mohla. Urobila som všetko najlepšie, ako som mohla.

A hneď nato som odišla.

KONIEC 1. ČASTI mojej osobnej spovede.

Pokračovanie nájdeš v nasledujúcom článku: „Aby mohla znova dýchať, musela som všetko opustiť“.

 


Situácie, ktoré predchádzali môjmu odchodu, samotný odchod z domu a to, čo nasledovalo potom, ma postupne zrazilo na dno mojej existencie. Našťastie som sa z toho zas svojpomocne dostala. Bez pomoci lekárov, bez pomoci antidepresív, bez špeciálnych metód a bez peňazí. Ani netuším, odkiaľ som vždy brala tú silu vstať a kráčať ďalej, ale zvládla som to.

Rozhodla som sa nenechať si tú moju vnútornú silu len pre seba, ale podeliť sa o ňu s ďalšími ženami. 

Viem, že je mnoho žien, ktoré sú z rôznych dôvodov na dne. Nemajú nikoho, kto by im mohol poskytnúť pomoc, nemajú peniažky na drahé terapie, ani možnosti alebo pochopenie od iných. Vo vnútri svojej duše sa stále viac trápia, nikto to nevidí a ony vyhasínajú. Práve pre ne som napísala tieto tri moje BASIC e-knihy o zvládaní stresu, ktoré žene v tých najhorších chvíľach skutočne pomôžu opäť sa postaviť na nohy.

Pokiaľ sa nachádzaš v podobnej situácii – si bezradná, bez motivácie, nemá Ti kto pomôcť, si zranená, na dne svojich síl a netušíš, ako sa v živote ďalej pohnúť…. a je úplne jedno z akého dôvodu sa to stalo, alebo potrebuješ inšpiráciu a podporu – tieto e-knihy som vytvorila práve pre Teba:

 

 

Ďakujem za prečítanie tohto článku!


„Som motivátorka a podporovateľka žien v tom, aby boli skutočne samé sebou.

Venujem sa ženským témam a cítim silné prepojenie s ostatnými ženami. Preto som nadviazala na tradíciu starú tisícky rokov a preniesla ju do dnešného moderného sveta: vytvorila som tento Červený stan - online.

Pomáham ženám, oslobodiť sa od zhonu a stresu a vrátiť sa k prirodzenému, pokojnému, cyklickému životu. Prinášam im pohľad na svet inými očami, aby mohli znova žiť slobodne z hĺbky svojej duše.“

Môj príbeh si môžeš prečítať tu »»»

Tu na Teba čaká Tvoj darček:

E-KNIHA ZDARMA

Prijmi sa ako žena. Slobodná žena.

  • Chceš si udržať svojho slobodného ducha po celý život?
  • Túžiš byť viac sama sebou?
  • Rada by si sa naladila na svoje vnútro a svoje ženstvo?

Stiahni si túto e-knihu

a vydaj sa na cestu svojej duše za slobodou.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tvoje osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania tohto komentára.

  • INFO k článku

     Ak radšej počúvaš ako čítaš, audio-nahrávky mojich blogových článkov nájdeš aj »»» v AUDIO-Blogu.

  • Darček pre Teba:

    E-KNIHA: Prijmi sa ako žena. Slobodná žena. 

    Stiahni si túto e-knihu ZDARMA a vydaj sa na cestu svojej duše za slobodou.

  • Najnovšie články
  • Poď na Facebook :)
  • Sleduj na Instagrame…
  • Pridaj sa ku mne na Pintereste :)
  • Prečítaj si knihu: