Počas 1. a 2. februára Európa žiari. Ako to?

Je možné, dôjsť k tomu, že takmer v celej Európe robia milióny ľudí tú istú vec v rovnakom čase? Áno. Ako? Pusti sa do čítania tohto článku a zisti to.

Čo sa deje? 1. a 2. februára sa slávi.

Mnohými odlišnými spôsobmi. A predsa sa nájde jedna spoločná vec. Pálime sviečky a rozžiarime tým celú Európu.

Európa je svetadiel tvorený západnou časťou euroázijského kontinentu. Nachádza sa na severnej pologuli. Je súčasťou takzvaného Starého sveta.

Európa je svetadiel tvorený západnou časťou euroázijského kontinentu.

Nachádza sa na severnej pologuli.

Je súčasťou takzvaného Starého sveta.

 

My slovenské a české ženy máme to šťastie, že tak ako ostatné Európanky, môžeme žiť v podnebnom pásme, kde dochádza k striedaniu štyroch ročných období. To so sebou prináša aj mnohé spôsoby spolužitia s prírodou, sviatky, oslavy, zvyky, tradície, aj porekadlá a pranostiky. A zároveň sa vieme vďaka cyklickosti o to viac prepojiť s prírodou.

V priebehu histórie sa svet menil a dnes má mnohé podoby. Stále nám však ostalo mnoho spoločného. Keď je príroda v polovici svojho zimného spánku, deň sa predlžuje, dennému svetlu sa tešíme viac a ubúda tmy, ľudia oslavujú nádherné sviatky. Podľa kalendára sa to deje práve prvého a druhého februára.

 

PRVÝ FEBRUÁR

Pred tisíckami rokov obývali Európu Kelti a Slovania. A ich tradície sláviace sa v polovici zimy, sa zachovali dodnes.

Oslavuje sa prastarý, pohanský sviatok Imbolc. Čo je to?

Imbolc je sviatok, ktorý sa slávi v období medzi zimným slnovratom a jarnou rovnodennosťou. Oslavuje sa 1. februára (no niekedy to trvá aj tri dni, deň predtým a deň potom). Ľudia verili, že v tento deň sa stretáva magická zimná sila s jarnou. Predstavoval svetlú nádej blížiacej sa jari a silnejšieho slniečka.

Môžeme ho rozdeliť na dva veľmi podobne tradície osláv týchto sviatkov, ktoré sa líšili podľa území. Západoeurópska a východoeurópska.

ZÁPADOEURÓPSKA TRADÍCIA:

Podľa starej Anglickej kultúry sa oslavoval: Bridget′s Day. Po slovensky sviatok Brigity. Brigita je Keltská (pôvodne Irská) bohyňa hojnosti, plodnosti a ohňa. Táto bohyňa predstavuje premenu archetypu ženy – stareny v ženu – pannu (zimy na jar).

Kedysi sa na jej počesť usporadúvala oslava ochranných ohňov. Pred domami si ľudia zapaľovali malé ohníčky, ktoré sa nechali vyhorieť a znova ich zapálili mladé dievčatá (ako symbol panny, nevesty). Ohne sa taktiež zapaľovali v kovárňach. Verilo sa, že týmto rituálom ochránia svoje domy pred bleskami a krupobitím.

Tento zvyk sa zachoval, no zmenila sa jeho forma. Zakladanie ohňa sa prenieslo a zmenilo na pálenie sviečok. Ženy počas zimy vyrábali sviečky – hromničky. Potom ich na sviatok Imbolc, sviatok Brigity nechali posvätiť a pálili. Tieto sviečky ich po celý nasledujúci rok chránili pred všetkými rozmarmi počasia. Ich dnešný sviatok sa volá aj Candlemas, v preklade Sviatok svetiel, Hromnice. V tento deň tu dodnes kňaz žehná sviečkam, ktoré sa používajú pri rôznych rituáloch.

* Ďalším zvykom bolo uväzovanie špeciálnych krížov zo slamy. A zo slamy sa taktiež vyrábali malé bábiky, ktoré dievčatá obliekli do šatičiek a nosili ich okolo domu. Rodina dávala každej tejto dievčine, mladej panne, symbolický darček.

 

VÝCHODOEURÓPSKA TRADÍCIA:

Tento sviatok prebiehal podobne ako na západe. Zvyklosti národov sa odlišovali v drobnostiach a samozrejme domáci tu uctievali vlastných, slovanských bohov.

Slovanská bohyňa úsvitu, ranných a večerných zôr Zora sa spája so sviatkom Hromníc a Imbolcu, nového svetla. A zároveň sa k tomuto sviatku vzťahuje aj Perún, boh hromu a blesku.

Zvyklosti boli spojené s pestovaním konope alebo ľanu. O čo väčšie rastliny mali narásť, o to viac sa rituály zameriavali na „dĺžku“. Bol to deň sánkovania sa s čo najdlhšou dráhou a gazdiné doma varili čo najdlhšie šúľance. Dlhšia doba denného svetla zvestovávala aj v týchto krajinách, že sa zima pomaly končí a môžu sa pomaly pripravovať na jar. Tešili sa, že zem bude znova plodná a bude viac svetla.

Aj tu sa svätili sa v kostoloch sviece a pálili sa pri nohách zosnulých. Verilo sa, že ich ochránia pred búrkami, hromami, bleskami a víchricami.

 

DRUHÝ FEBRUÁR

Kresťania slávia sviatok Obetovanie pána – Hromnice.

Podľa Starého zákona považovali za čias Ježiša každú matku po pôrode za nečistú a to po narodení chlapca do 40-tich dní, po narodení dievčaťa do 80-tich dní. V tom období sa ženy nesmeli pohybovať na verejnosti. Ani chodievať do chrámu. Po uplynutí tohto času priniesla matka do chrámu dieťa a očisťovaciu obetu. Tradovalo sa, že prvý syn patril Bohu.

Aj panna Mária priniesla podľa zákona, malého Ježiška na štyridsiaty deň po jeho narodení (2. februára) do Jeruzalemského chrámu obetovať a zasvätiť Bohu, otcovi. Je to sviatok: Obetovanie pána.

V tento sviatok sa v katolíckych kostoloch koná omša, liturgia svetla a posväcujú sa sviece, ako symbol pravého svetla. So zapálenými sviečkami veriaci obchádzajú kostol 3-krát dookola (vraví sa tomu procesia). Tieto sviece si neskôr doma zapaľujú pri modlitbách, slávnostných príležitostiach, ale aj v čase veľkých búrok.

* Tento sviatok je zároveň spojený s čistotou, je to deň zasväteného života. A teda je to aj sviatok rehoľníkov a rehoľníc.

 

Všetky tieto zvyklosti sa predávali z generácie na generáciu, nehľadiac na to odkiaľ pochádzajú. Je úžasné, že sa udržiavajú nie len v bežnom živote ľudí, ale aj v ľudovom folklóre, ako dar pre budúce generácie.

Niekoľko pranostík, ktoré sa viažu práve k týmto dňom:

  • Keď na hromnice sneží, jar už nie je ďaleko.
  • Na hromnice o hodinu více.
  • Na Hromnice potřebuješ ještě polovinu píce.
  • Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu.
  • Keď svetlo svieti na Hromničku, zbieraj slamu na chodníčku.
  • Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více.

Na Hromnice o den více.

K tomuto krásnemu sviatku bol natočený aj film: Na Hromnice o den více v réžii Harolda Ramisa. 

Tu si môžeš pozrieť trailer, našla som ho však iba v anglickom jazyku. (Film je však už dávno k dispozícii s českým dabingom):

 

Zažiar s Európou aj TY 🙂

Táto naša slovanská, britská, keltská, kresťanská a pohanská história a mytológia si zaslúži nepadnúť do zabudnutia. A tak, pokiaľ sympatizuješ s týmto sviatkom, vyber si spôsob, ktorý Ti je blízky a osláv ho. Alebo si jednu sviečku zapáľ aj Ty. Vo všeobecnosti je tento čas vhodný na očistenie tela, duše i nášho domova. Symbolicky si vnesme do svojho života nové svetlo.

Naša krajina síce ešte možno leží pod snehom, no svetla už pribúda a zem sa postupne približuje na svojej dráhe, bližšie k slnku. Ži v súlade s prírodou, sama so sebou i s celou Európou. 

Máme spoločnú históriu. Máme spoločnú realitu. V kalendári svieti sviatok pre nás všetkých spoločne, aj keď ho každý slávi po svojom. V každej krajine sa pomaly lúčime so zimou a tešíme sa na príchod jari. S láskou si pálime sviečky a spájame sa v príjemných myšlienkach. Máme spoločnú svetlú budúcnosť. 

Ďakujem za prečítanie tohto článku!


„Motivujem ženy, aby boli samé sebou a šťastné, a viedli plnohodnotný život. Pre tento cieľ som vytvorila Červený stan - online, v ktorom spájam esenciu ženstva s múdrosťou prírody a s pokrokom 21. storočia. Prinášam pohľad na svet inými očami, aby sme mohli znova žiť slobodne, z hĺbky svojej duše.“

Viac o tom, kto som, si môžeš prečítať tu »»»

Tu na Teba čaká Tvoj darček:

E-KNIHA ZDARMA

Prijmi sa ako žena. Slobodná žena.

  • Chceš si udržať svojho slobodného ducha po celý život?
  • Túžiš byť viac sama sebou?
  • Rada by si sa naladila na svoje vnútro a svoje ženstvo?

Stiahni si túto e-knihu

a vydaj sa na cestu svojej duše za slobodou.

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tvoje osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania tohto komentára.